Farský kostol v Issoudune postavili v 5. storočí a je zasvätený sv. Cyrovi. Tento kostol údajne založil cisár Karol Veľký (okno v pravej bočnej lodi) a neskôr ho viedli kanonici. Cisár si veľmi ctil mučeníka sv. Cyra. Dôkazom je pečiatka.

Kostol bol často zničený. V r. 1356 ho vypálil „čierny waleský princ" a v 15. storočí ho znova vybudovali. Najstaršia časť (z 15. stor.) je chránenou pamiatkou a pozostáva východne zo šiestich oblúkov s postrannými loďami a kaplnkami, ako aj mariánskou kaplnkou s názvom Naša milá Matka posvätného Ruženca. Ďalších päť oblúkov pribudlo v druhej polovici 19. storočia. A toto je dielo Božieho služobníka pátra Jula Chevaliera MSC, farára a zakladateľa MSC, sestier FDNSC, Laikov Rodiny Chevaliera a Bratstva Našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Notre-Dame du Sacré-Coeur).

Štýl stavby tohto predĺženia pristane ku štýlu z 15. storočia bez toho, aby ho napodobňoval. Páter Jules Chevalier MSC plánoval dve veže, ako to vidno na spojoch kameňov fasády. Svoje dielo však nikdy

nedokončil (viď tabuľku na pravej postrannej lodi a kresbu tu hore).

Pri vstupe vidno kamennú svätenicu na vodu zo 16. storočia. Vpravo potom nasledujú malé kaplnky sv. Antona Paduánskeho a Jany z Arku, kde je aj kostolné okno, na ktorom sú zobrazení Karol Veľký a sv. Ľudovít, obaja dobrodinci tohto kostola kanonikov. Môžeme obdivovať aj veľmi pekné nosné kamene oporného oblúka. Jeden je ozdobený heslom pátra J. Chevaliera MSC Aimé soit partout le Sacré-Coeur de Jésus - Nech je všade milované Najsvätejšie Srdce Ježišovho. Všetci v Rodine p. Chevaliera MSC používajú toto heslo.

Mariánsku kaplnku Našej milej Matky posvätného Ruženca prezentuje socha, pochádzajúca z roku 1690 z kláštora menších bratov. Zdobenie pochádza z 18. storočia. Vpravo vidíme sv. Dominika a vľavo sv. Katarínu Sienskú. Títo svätí pomáhali rozšíriť úctu k posvätnému ružencu. Aj v kaplnke je osem pekných vyrezávaných chórových stoličiek s operadlami a „misericordia" [1] so znetvorenými hlavami, ktoré boli umiestnené pôvodne na chóre.

Ďalej sú kostolné lavice. Na najväčšej z nich, ktorá sa nachádza vzadu na chóre za hlavným oltárom je napísané v r. 1738: Táto lavica patrí pekárskemu cechu.

Organová skriňa je z 18. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1848. Je z mramoru a má veľký svätostánok so zvláštnym krížom, na ktorom je na oboch stranách Kristus a ďalej šesť vysokých sviečkových svietnikov. Všetky sú z pozláteného dreva, ktoré venoval kráľ Ľudovít XIV.

V kaplnke za organom sú kostolné lavice z roku 1687 a veľký kríž. Spolu s krížom v hlavnej lodi, pochádzajú z 18. storočia.

Kazateľnica pochádza z roku 1618 a je ozdobená štyrmi evanjelistami.

Vpredu v kostole možno obdivovať okno z 15. storočia: 12 m vysoké a 6 m široké. Na ňom je vyobrazený život mučeníkov Julity a jej 5-ročného synčeka Cyra, pochádzajúcich z Ázie, ktorých usmrtili v 4. storočí za vlády cisára Diokleciána.

Hore vidíme v tridsiatich vejároch v neskorogotickom slohu anjelov v šatách s vlečkou a s rozprestretými krídlami. Hrajú na rôznych hudobných nástrojoch z 15. storočia. Erby klenby ukazujú znaky Issoudunu (s Y) Karola Francúzskeho a Jána Coeura - syna Jakuba Coeura (cœur znamená srdce).

Severne umiestnené vedľajšie kaplnky sú veľmi poškodené. Prvá je venovaná svätej Solange, patrónke Berry (kraj). Bola to malá pastierka z Bourges, ktorá žila v 10. storočí. Druhá je venovaná svätému Jozefovi. Boží služobník páter Jules Chevalier MSC sa tu včasráno modlieval predtým, ako išiel spovedať kajúcnikov. Vo výklenku na pravej strane mal malú sošku Našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Vo svojej veľkej láske k Božej Matke premýšľal o úcte k nej. Tretia kaplnka, venovaná Našej milej Matke Sedembolestnej, má pietu a pamätnú tabuľu na vojakov, ktorí padli počas vojny v rokoch 1914-1918.

Na bočných dverách je mramorová tabuľa s textom: Vdp. Magister Armand Chevalier dal v r. 1934 vystavať vežu pre štyri zvony: jeden zvon je ešte z čias pred revolúciou z roku 1603 a ďalšie tri boli nové. Vežu lepšie vidieť zvonka, tak ako aj dvere. Oboje nesú erb hlavných dobrodincov veže.

Druhá mramorová tabuľa svedčí o tom, že Boží služobník páter Jules Chevalier MSC pôsobil v tejto farnosti 53 rokov. Od roku 1854 bol kaplánom. V rokoch 1872 až 1907 mal titul farára a arcikňaza. Bol aj predstaviteľom pátrov a bratov MSC, sestier FDNSC, Laikov Rodiny Chevaliera a Bratstva Našej milej Matky Najsv. Srdca Ježišovho.

Nad hlavným portálom je veľká maľba s názvom Snímanie z kríža. Je to majstrovské dielo Jána Bouchera z Bourges z roku 1625 (osvetlenie je z ľavej strany obrazu).

Hlavná loď je 70 m dlhá, 18 m vysoká a 18 m široká. Svojou krásou pôsobí graciózne a veľkolepo.

Mince z kapitulárneho kostola

V tomto meste môžete ešte navštíviť múzeum s názvom Svätý Roch, vzdialené odtiaľto päť minút. Bazilika Najsvätejšieho Srdca Ježišovho s kaplnkou Našej milej Matky Najsv. Srdca Ježišovho a kryptou, kde je hrob Božieho služobníka pátra Jula Chevaliera MSC a jeho spolupracovníkov; sú v kláštore MSC. Spolu s kláštorom sestier FDNSC sú odtiaľto vzdialené 10 minút cesty.

[1] Misericordia: malé sedadlo, na ktorom speváci z chóru odpočívali počas dlhých bohoslužieb.