My, Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a celá Rodina pátra Chevaliera v tomto roku 2017 oslavujeme. Budeme oslavovať blahorečenie našich siedmich bratov. 8. júla 2016, Svätý otec, pápež František, podpísal dokument predložený Kongregáciou pre kauzy svätých a tým boli pátri Antonio Arribas, Abundio Martín, José Vergara, Josep-Oriol Isern, a bratia Gumersindo Gómez, Jesús Moreno a José del Amo, Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vyhlásení za blahoslavených. Obrad blahorečenia sa bude konať v Katedrále v Girone 6. mája. Sú to prví blahoslavení našej kongregácie.

Títo rehoľníci žili a spolupracovali vo farnosti Canet de Mar v Barcelone, kde pripravovali na rehoľný život a kňazskú službu 65 mladých ľudí. Predstavení si boli plne vedomí kritickej doby, ktorou Španielsko prechádzalo a pripravovali komunitu na to, čo by sa mohlo udiať, teda aj na mučeníctvo.

Dni, ktoré nasledovali po 18. júli boli dňami plnými úzkosti, bezútešnosti a začiatkom náboženského prenasledovania. O pár dní neskôr videli horieť farský kostol Canet de Mar. Okolo štvrtej hodiny poobede toho istého dňa skupina ozbrojených ľudí búchala silno do dverí ich domu a žiadala vysťahovanie celej komunity zo seminárneho domu podľa nariadenia Ľudového výboru. Boli odvedení do blízkeho parku, neďaleko Svätyne milosrdenstva. Tento park sa premenil na koncentračný tábor, v ktorom zostali rehoľníci a študenti Apoštolskej školy pod prísnym dohľadom počas dvoch týždňov.

3. augusta okolo piatej hodiny poobede sa tam zastavil jeden člen Výboru, zavolal predstaveného a povedal mu: “Ste vo veľkom nebezpečenstve. Výbor sa vás rozhodol postrieľať dnes v noci. Utečte a nekompromitujte ma. O mladých a deti sa nebojte, nič sa im nestane. A starého pátra budeme tiež považovať za dieťa.” Proti svojej vôli rehoľníci museli opustiť seminaristov. Počas úteku sa vytvorili dve skupiny: v jednej a druhej skupine boli spolu siedmi ľudia - pozostávala zo štyroch pátrov a troch bratov. A túto skupinu si vyvolil Boh, aby mu vzdala slávu svojim mučeníctvom.

3. augusta, utekajúc od tých, ktorí ich chceli zabiť v tú istú noc, začali dlhú cestu smerom k francúzskym hraniciam, ktorá trvala dva mesiace. V zlom počasí putovali neznámymi miestami, skrývali sa, sotva mali čo jesť a piť, hoci tiež na niektorých statkoch dostávali charitatívnu pomoc. Je obdivuhodné, že stále držali spolu ako skupina. 28. septembra v podvečerných hodinách prišli do vidieckeho domu, ktorý sa volal Mont-Ros. Vybral sa jeden rehoľník, aby v tom dome zistil smer nasledujúcej cesty. Nemali v úmysle zdržiavať sa tam s jedením, chceli len zistiť cestu vedúcu k hraniciam. Išli podľa pokynov, ktoré tam dostali. Keď prešli asi jeden kilometer, na ceste ich čakala skupina členov Výboru. Boli zradení! Okamžite boli zajatí a odvedení do sídla Výboru.

A takto, vysilení únavou a utrpením počas takmer dvojmesačného úteku cez hory a rokliny, nevinní a bez zloby, nasledovali stopy Učiteľa. Okolo desiatej hodiny večer boli odvedení a odovzdaní Výboru Sant Joan les Fonts v Girone. Od tej chvíle sa udalosti dali do pohybu. Boli zavlečení do školského domu, kde sídlil Výbor. V školskej hale strávili noc. Jedna suseda ich videla z terasy svojho domu, ako sa tam pátri prechádzajú a modlia ruženec.

Na ďalší deň, 29.septembra medzi treťou a štvrtou hodinou poobede, sa pred dverami školského domu zhromaždilo veľa ľudí. Všetci mohli vidieť, ako boli odtiaľ rehoľníci odvlečení a zviazaní vo dvojiciach. Ten, čo zostal sám, kráčal s rukami zviazanými za chrbtom. Boli ticho: skoro všetci boli pokojní. Jeden z najmladších plakal… Ľudia, ktorí tam v úžase stáli, mlčali tiež. Jeden člen Výboru, ktorý sa tam vystatoval, zaútočil s tým najhorším úmyslom na pápeža, Cirkev a klerikov: “Nesmie zostať ani jeden z vašej rasy!”

Zadržaní museli nastúpiť do autobusu. Autobus sa zastavil pred tým, ako prešiel cez most rieky Ter. Bol tam jeden schátraný dom blízko nízkeho kopca, To bolo ideálne miesto! Nastala tá veľká chvíľa! Istí svedkovia, ktorí neďaleko pracovali, videli, ako sa autobus zastavil a ako vzali najprv štyroch rehoľníkov , zviazaných vo dvojiciach a nútili ich ísť smerom k tomu kopcu. Počuli rozhovor a výstrel. A videli, ako všetky štyri tela naraz padli na zem. Potom tam odviedli tých zvyšných troch a postavili ich pred tých zabitých. Zomreli rovnakou smrťou. Pár minút stačilo na vykonanie popravy a vydanie svedectva viery.

Aký bol postoj našich bratov v tom rozhodujúcom a vrcholnom okamihu? Krížová cesta podstúpená týmito siedmymi rehoľníkmi a udalosti okolo ich smrti nám umožňujú vidieť v nich nespochybniteľné svedectvo vernosti k ich kresťanskému záväzku a k vykonávaniu zásad evanjelia, ktoré vyznávali.
V ten istý večer, prinútili niekoľkých mužov z dediny Serinyà, ktorí boli dobrými kresťanmi, aby odniesli mŕtve telá na dedinský cintorín. Rehoľníci boli pochovaní do vykopaných hrobov, štyri telá v jednom hrobe a tri telá v druhom hrobe. Tam bolo miesto ich posledného odpočinku až do 30. marca 1940, keď boli exhumovaní a prenesení na cintorín Canet de Mar, blízko komunity MSC.

Slávnostný obrad ich blahorečenia sa bude konať 6.mája 2017 v Katedrále v Girone. Slávnostný obrad bude slúžiť, v mene pápeža Františka, Kardinál Angelo Amato, Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Od toho dňa budú pre všetkých veriacich vystavené relikvie mučeníkov v jednej z kaplniek Svätyne Panny Márie Najsvätejšieho Srdca, na ulici Rosellón, 175, v Barcelone. Je to svätyňa, ktorú Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho spravujú v meste Barcelona. Títo siedmi Misionári MSC prostredníctvom svojho života a mučeníckej smrti dali úplný zmysel hlavnej myšlienke našej kongregácie: Nech je všade milované, Najsvätejšie Srdce Ježišovo!

zo španielčiny článok preložila sr. Zuzana Mazecová