Ježišovo vnímavé a citlivé Srdce

Ježišovo vnímavé a citlivé Srdce
Ježišovo vnímavé a citlivé Srdce

Pre Julesa Chevaliera, zakladateľa našej misijnej kongregácie, úplný zmysel celému náboženstvu dávalo iba zasvätenie sa Ježišovmu Srdcu, ktoré je milosrdné a plné lásky. Je to srdce Dobrého pastiera.

Ježiš rozlišoval medzi utrpením, ktoré musí byť prijaté ako súčasť života, a utrpením, ktorému bolo možné predísť, alebo ktoré sa nemalo stať. Napríklad utrpenie spôsobené neliečiteľnou chorobou, zoslabnutím v starobe či smútok v dôsledku úmrtia blízkej osoby – také utrpenie patrí k nevyhnutnej bolesti, pretože je spojené s existenciou ľudských bytostí.

Mnoho ľudí trpí však bolesťou a smútkom, ktorému sa dalo vyhnúť za predpokladu, že ľudské bytosti by sa zodpovednejšie podieľali na Božom pláne pre ľudstvo.

Ježišovo Srdce zarmucovalo veľa utrpenia, ktoré bolo spôsobené ľuďmi, ktorí mali falošný obraz Boha. Stretával sa s ľuďmi, ktorí kvôli pokrivenému vnímaniu Boha žili skľúčení a v strachu. Ľudia, ktorí boli veľmi chudobní, zdravotne postihnutí alebo chronicky chorí, alebo ktorým sa v živote stala nejaká katastrofa, sa cítili opustení Bohom. Svoje postihnutie alebo tragédie považovali za Božiu odplatu za spáchané hriechy. Iní ľudia sa báli Boha, akoby bol policajtom alebo len nemilosrdným sudcom.

Keď k Ježišovi prichádzali ľudia a prosili opomoc, obyčajne im nedával otázky týkajúce sa ich morálneho správania alebo náboženského vyznania. Vždy posilnil dôveru v ich srdciach slovami: „Tvoja viera ťa zachránila.“ Videl do sŕdc ľudí až za ich hriešny spôsob života. Napríklad náboženskí vodcovia tej doby odmietali vyberačov daní a neviestky, ale Ježiš potvrdzuje ich schopnosť pre pokánie a obrátenie. Spomeňme si na príbeh ženy prichytenej pri cudzoložstve, príbeh mýtnika Zacheja alebo hriešnice, ktorá umývala Ježišovi nohy.
Ježiš ako Boží Syn oslobodzoval ľudí od falošných predstáv o Bohu, ktoré boli príčinou toľkej nespravodlivosti a strachu. Pre Ježiša bol vzťah s Bohom zdrojom radosti, odvahy a vďačnosti. Namiesto toho, aby hovoril o Bohu ako o Všemohúcom, hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi. Povedal: „Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne“ (Jn 14, 10 – 11). Pozýval ľudí vnímať Boha ako Otca, ktorý sa s láskou stará o stvorený svet – o kvety a vtáky, rovnako ako o každého človeka.

Pre mnohých ľudí je ťažké uveriť, že sú osobne Bohom milovaní, alebo že Boh miluje ľudstvo. Majú pochybnosti o tom, či je Boh naozaj láskavý, milujúci a súcitný. Pochybnosti ľudí, ktorí sú v dôsledku nehody alebo bolestivej straty ťažko zasiahnutí v súkromnom živote, sú pochopiteľné.

Pochopiteľne, nikdy neunikneme pred prírodnými katastrofami, kalamitami, chorobami a rôznymi druhmi utrpenia. Viera, že žijeme v Bohu a že Boh je okolo nás a obklopuje nás láskou, nám však dáva vedomie, že napriek zármutku či bolesti, ktorou prechádzame, nás nikdy neopustí a vždy nás chráni; sme neprestajne jeho milovanými dcérami a synmi.
Aké sú najhlbšie túžby Božského Srdca týkajúce sa ľudstva? Nelíšia sa od túžob dobrých rodičov, ktorí túžia po tom, aby všetky ich deti žili vo vzájomnej harmónii, delili sa o bohatstvo aj nedostatok, šťastie aj smútok. Tým istým spôsobom si aj Boh, náš Otec želá, aby ľudstvo bolo jednou rodinou v jeho Synovi. Najlepší spôsob, ako naplniť túto Božiu túžbu, je čerpať z Ježišovho Srdca, uveriť v nekonečnú Božiu lásku a dať sa ňou formovať. Vyjadruje to zvolanie: „Pretvor naše srdce, podľa svojho srdca.“ PB MSC